V prvom rade by som vás všetkých, ktorí ste sem chtiac, či nechtiac zavítali privítať a vo svojom úvodnom blogovom príspevku, resp. článku by som sa vám rád stručne predstavil. Predstavením nemyslím nejaké osobné údaje, skôr by som vám rád prestrel svoj pohľad na herný svet, keďže tu ide v prvom rade o to.
Musím sa vám priznať, hry a vlastne celkový svet počítačov ma zaujal už keď som bol malý. S hrami som začal na Vianoce 2001, keď mi strýko kúpil úžasný darček v podobe konzoly PS One, ku ktorej bola pribalená hra Atlantis: The Lost Empire. Mne sa tá hra veľmi páčila a prešiel som ju niekoľkokrát. Mal som 6 rokov, keď som dostal svoj prvý počítač, bolo niekoľko rokov pred tým, ako som dostal spomínaný Playstation. Už si na jeho špecifikácie nespomínam, viem však, že to bolo IBM-ko a procesor pracoval na frekvencii 200 MHz. Nehrával som sa na ňom, na to mi slúžila konzola, kde som veľmi veľa hrával svoje obľúbené hry, medzi ktoré patrili najmä hry zo série Oddworld, či dva diely Drivera. Na počítači ma skôr zaujímalo ako to všetko funguje a veľmi som sa bavil hrabaním v ňom. Vtedy to bolo inak, ako je to dnes, v šiestich rokoch bolo skôr nezvyčajné, aby mal niekto doma počítač. Otec ho dostal od šéfa, keďže do firmy kúpili nový. Operačný systém Windows 95 bol v angličtine, tak som tomu veľmi nerozumel, ale postupne som domýšľaním prišiel na to, čo konkrétne výrazy znamenajú. Bavilo ma hrabať sa v ovládacom paneli a podobných "zakázaných miestach" a otec sa za to na mňa hneval, pretože som neraz niečo pokazil. Stále som sa však niečo učil a som tak trochu rád, že ma počítače tak zaujali.
V roku 2003 som dostal počítač už sám pre seba s OS Windows XP. Bol v ňom Pentium 4 s tuším 2.4 GHz. Na tomto som už hrával nejaké hry, mojou bez pochyby najobľúbenejšou sa stala klasika GTA: Vice City. Samozrejme, netrvalo dlho a vychádzali aj lepšie hryTento počítač som si niekoľkokrát upgrade-oval a používal som ho dosť dlho. Neboli to len hry a myslím si, že som pri nich netrávil veľa času, ale proste ma to bavilo a väčšinou som si zahral každý deň aspoň na chvíľku. Postupom času mi však privoňala aj grafika a dnes sa mu venujem aj profesionálne.
Ešte aj teraz hrávam hry, musím však povedať, že som doslova znechutený dnešnou situáciou. Hry sa stali zlatými baňami a mnoho sérii vychádza rok čo rok s takmer identickými vlastnosťami. Skoro každého pri tom asi napadne, že narážam na sériu Call of Duty. Nie, nepovažujem sa za hatera, ale pre boha, povedzte mi, čo sa zmenilo od prvých dielov? CoD 2 bola jednou z mojich obľúbených hier svojho času, ale posledné diely si už ani nekupujem. Veď napríklad medzi prvým Modern Warfare a tým tretím je fakt malý rozdiel. Nehovoriac o tom, že sú strašne krátke a keď sa veľmi nudíte, dá sa to prejsť za jedno poobedie. Áno, multiplayer je fajn a hrá ho dosť ľudí, ale ani ten neprechádza mnohými zmenami. Je to len môj názor a nikomu nechcem kaziť radosť z hry, ale proste sa mi nepáči táto politika Activisionu. A takmer som sa ešte zabudol vyjadriť k DLC-čkam. Osobne nemusím toto zdieranie peňazí. Väčšinou si ich nekupujem, ale keď stojí za to, je niečím zaujímavé a prinesie niečo nové do hry, nemám problém si to zaplatiť, ak to však nestojí takmer toľko ako hra.
A ešte si dovolím povedať pár slov o blízkej budúcnosti hier, teda o tohtoročnom line-upe. Veľmi sa teším na skvelý Mass Effect 3, ktorého oba predchádzajúce diely boli skvelé, Max Payne, avšak som trochu skeptický a mám pocit, že atmosféra slnečného Ria sa nevyrovná tej noir z New Yorku. Taktiež ako fanúšik série si nenechám ujsť nový Assassin's Creed, pevne verím, že bude aspoň tak dobrý, ako bol druhý diel. Nenechám si ujsť ani Far Cry 3, ktorý bude snáď lepší ako FC2. Je toho ešte veľa, a pre prípad, že vyjde tohto roku, tak aj nové GTA, ktoré bude určite výborné. A Diablo ani spomínať nebudem, pretože som si ohľadom jeho dátumu vydania veľmi neistý.
A to je tak všetko, hádam, že som vás týmto svojim úvodným článkom neunudil a verím, že ak ste čítali až do konca, verím, že si nenecháte ujsť aj moje prípadné ďalšie články.
Napsat nový komentář